pridávam dva plániky Louvre za vlády Ludvika XIV

Aby sme si to vedeli predstaviť, tak najskôr obraz Louvre z roku 1660 kde vidíte presne opisovanú prednú fasádu:



Tuto podľa farieb na pôdorise a na fasáde vidíme kde boli apartmany kráľa (roi) za Henricha III teda ešte okolo roku 1600
kráľovny (reine) kráľovny matky (reine-mére) veľká tanečná sála (salle de bal)
fialovým je dokonca označený aj vchod do kuchyne (cuisines) a dozvieme sa aj kde bolo a kam ústilo schodisko



https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... ri_III.jpg

no myslím že sa tam toho až toľko nemenilo až po Ľudovíta XIV ktorý sa pustil do veľkých prestáv až po smrti Mazarina
v roku 1661

ďalší plánik nám ukazuje pôdoris s apartmánmi kráľa (a-e ) a kráľovnej (f-k) z roku 1660



čo mi potvrdzuje al plánik z wikipedie:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... C_1595.jpg

lepšie opisy kdo kde a kedy v 17 storočí a hlavne za života kráľa Ludovíta XIV v Louvri býval
však nájdeme v tejto skvelej knihe:

Le Louvre et son histoire
by Babeau, Albert

https://archive.org/details/lelouvreets ... t/page/n11

Ak si stiahnete v PDF na strane 147 je plánik kráľovských apartmanov a okolitych miestnosti v roku 1660
a na strane 146 (hovorim o cislach strany v knihe a nie o tych v pdf kde je to o nieco posunute)

Takto to tam vyzeralo na začiatku 17 storočia:



V porovnaní z Obrazom celkom hore alebo s týmto sa naozaj prestavovalo vo veľkom
pre kráľa ľudovíta XIV južnú fasádu pri rieke Seine pekne prestaval a upravil Architekt Louis Le Vau:



Tuto je dobrý článok s porovnaním jednotlivých fáz výstavby:

https://www.pariszigzag.fr/histoire-ins ... -du-louvre

pre lepšiu predstavu ako to vtedy vyzeralo okolo Louvre, obklopeného nízkymi hospodárskymi budovami,
skvelý obraz bočnej uličky pri Louvri, konkrétne rue Fromentenau, od Debucourta

Philibert-Louis Debucourt, View of the Louvre and Rue Frementeau:



https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... enteau.jpg

https://fr.wikipedia.org/wiki/Rue_du_Mus%C3%A9e

pri tomto výztrižku mapy od Turgota človek možno aj pochopí prečo sa v tej najväčšej galériovej chodbe Louvru dalo polovať
keď sa kráľovi nechcelo na polovačku inde:

http://paris-atlas-historique.fr/resour ... rgot+a.jpg

nakliknutím sa vám to zväčší

ale ešte lepšie to človek pochopí pri tejto grafike ktorá znázorňuje Louvre za čias kráľa Henricha IV
poľoval v tej nekonečnej chodbe ktorá spája Louvre s Tuileries



Apropos, palác Tuileries sú iba tá stredná časť obrázku.

http://paris-atlas-historique.fr/resour ... +XVIIe.jpg

Les Galeries du Louvre
tiež nazývané Grande Galeries alebo "Galerie du Bord-de-l’Eau"

Posledným objektom môjho záujmu nadnes budú Gallerie Louvru
tuto na Obraze zo zbierky Musée Carnavalet (tento palác obývala pani de Sevigne) autorom je Israël Silvestre



Tuto vidíme, veľmi prehľadne na mapke zo 16 storočia, ako bol starý dobrý Louvre spojený veľkou Galeriou s Tuileries



zaujalo ma ale hlavne že tam kedysi žilo nespočeť ludí pretože tam boli apartmány a ono sa zachoval aj plánik s náčrtom kto ktorý s týchto apartmánov obýval, datovaný z konca vlády ľudovíta XIV:

Logemens des galeries du Louvre et les noms des particuliers qui les occupent

http://www.journal18.org/wp-content/upl ... l-sml.jpeg

https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/btv1b ... .item.zoom

tu iba malý výstrižok z plániku a zdroj článku:



http://www.journal18.org/issue2/the-nei ... he-louvre/

Veľké galérie mali popri hlavnom podlaží vedlajšie, ktoré podľa mojich zdrojov využívali už od začiatku 17 storočia,
umelci ale aj remeselníci či dokonca vedci ako matematici či astronómovia na svoje ateliery, byty a pracovne (museli mať špecialné povolenie od kráľa, takzvaný Lettres pattentes)
Takže pani AG samozrejme zasa 100 bodov ako to mala skvele zrešeršované keď Angeliky utekala v Louvri o život
a skončila niekde v dolných poschodiach Galérii kde našla svojho brata maliara Gontrana !!!

keďže všetko písala rukou,tá teda musela mať všetko vykombinované už dávno dopredu a pamäť ako slon
môj potlesk a uznanie pani Golonova - a samozrejme aj manželovi ktorý pomáhal z rešeršami

Sice jsem si dala předsevzetí, že nebudu plnit fórum prázdnými příspěvky typu: "Smekám! Skvělé úlovky!" Ale nedá mi to:

Skvělé úlovky!!!

moirra píše:

Tuto vidíme, veľmi prehľadne na mapke zo 16 storočia, ako bol starý dobrý Louvre spojený veľkou Galeriou s Tuileries

Ke galeriím Louvru snaživě kopíruji úryvek, který jsem Ti dnes posílala i do e-mailu, z Angeličiny cesty za Vznešenou slečnou do Tuilerií (Královské slavnosti), kam šla orodovat za svého zatčeného manžela:

Skupinka procházela podél nekonečné galerie Louvru, která spojovala královský palác s Tuileriemi.
Velká galerie tyčící se na břehu, postavená z tesaných šedých kamenů, které ladily s pařížským nebem předváděla své střídavě trojhranné a kulaté lomenice, pravidelná průčelí, ta prostá i ta zdobená řeckými sloupy s akantovými listy.
Angelika v této chvíli nevnímala její drsný půvab, měla spíš pocit, že ty dlouhé zdi nikdy neskončí. Připadaly jí ponuré. Velkou galerii údajně nechal vybudovat Karel IX., zločinný král, jenž si chtěl být jist, že v případě nějaké vzpoury unikne z Paříže, aniž svůj palác bude muset opustit. Skutečně mohl projít Velkou galerií v Louvru až ke stájím v Tuileriích, vyšvihnout se na koně a vzápětí se ocitnout na venkově.
Angelika si ulehčeně oddechla, když před sebou konečně uviděla dřevěnou věž porostlou břečťanem, pozůstatek starého pařížského opevnění. O chvíli později se vynořil Květinový pavilon, který uzavíral galerii a spojoval ji v pravém úhlu se zámkem v Tuileriích.

A protože ty úryvky mám uložené, mohu zkopírovat .

moirra píše:

Takže pani AG samozrejme zasa 100 bodov ako to mala skvele zrešeršované keď Angeliky utekala v Louvri o život

ATENTÁT 1

Když se začalo stmívat, přešla Angelika znovu na druhý břeh a vydala se do Tuileries. V zahradě byla spousta lidí, protože podvečerní svěží vzduch sem přilákal nejen šlechtu, ale i rodiny bohatých měšťanů, kteří zatoužili po procházce v parku.
V květinovém pavilónu přišel pro návštěvnice sám rytíř de Lorraine a usadil je na lavici v předpokoji. Výsost přijde hned. Pak je opustil.
Na chodbách bylo živo. Ten průchod spojoval Tuileries s Louvrem. Několikrát zahlédla Angelika tvář, kterou znala ze Saint-Jean-de-Luz. Schoulila se do rohu; vůbec netoužila, aby ji
poznali. Ostatně si jí málokdo všiml. Všichni šli na večeři ke slečně. Domlouvali si partie karet u princezny Henrietty. Někteří litovali, že se musí vrátit do zámku ve Vincennes, kde není takové
pohodlí, ale kde musí setrvat král až do svého vjezdu do Paříže.
Na chodbách se pomalu zešeřilo. Objevily se zástupy sluhů s pochodněmi, které zastrkávali do konzol mezi vysokými okny.
„Madame," řekla najednou Margot, „měly bychom už jít. Na město padá noc. Jestli okamžitě neodejdeme, netrefíme zpátky nebo nás zavraždí nějaký tulák."
„Nehnu se odtud, dokud se nesejdu s Výsostí," řekla Angelika tvrdohlavě. „I kdybych měla strávit na téhle lavici celou noc."
(…)
V tu chvíli se v galerii ozvaly kroky. Angelika se nedokázala ubránit nervóznímu zachvění.
Kdosi se blížil. Angelika poznala rytíře de Lorraine, který nesl svícen se třemi svíčkami.
Plameny ozařovaly hezký obličej, jehož vlídný výraz nedokázal zakrýt pokrytectví a krutost.
„Výsost se velice omlouvá," řekl s úklonou. „Něco ho zdrželo a nemůže se dnes dostavit na schůzku, o kterou vás požádal. Byla byste tak laskavá a dostavila se zítra v touž hodinu?"
Angelika byla strašně zklamaná. Ale přesto souhlasila s novou schůzkou.
Rytíř de Lorraine jí řekl, že brány Tuileries jsou zavřené a že ji odvede druhým východem. Projdou tudy do malé zahrádky, které se říká Infantčina zahrada, a vyjdou pár kroků od Pont-Neuf.
Rytíř do Lorraine kráčel před nimi a držel vysoko svícen. Klapot jeho dřevěných podpatků se odrážel od dlažby. Angelika viděla obraz jejich malého průvodu v oknech a nemohla se ubránit
pocitu, že v sobě má cosi pohřebního. Čas od času prošly kolem stráže, z jakýchsi dveří vyšla rozesmátá dvojice. Uviděli slavnostně osvětlený sál, kde hrála společnost hazardní hry. Kdesi za závěsem hrál smyčcový orchestr sladkou melodii.
Konečně se zdálo, že ten nekonečný pochod končí. Rytíř de Lorraine se zastavil.
„Tady je schodiště, jímž sejdete do zahrad. Hned na pravé straně najdete dvířka a několik schodů, které vás vyvedou z paláce."
Angelika se neopovážila říct, že tu nemá kočár, ostatně rytíř se neptal. Korektně se uklonil jako někdo, kdo splnil svůj úkol, a odcházel.

ATENTÁT 2

„Stráže! Rychle stráže! Chyťte je!"
Brzy za sebou uslyšeli kroky a lomoz halaparten.
„Velkou galerií," vydechl Andijos. „Až do Tuileries... Stáje, koně. Pak na venkov... Záchrana..."
I přes své objemné bříško běžel Gaskoněc tak rychle, že by to Angelika do něj nikdy neřekla. Ale ona už nemohla. Šíleně ji bolel kotník a pálilo rameno.
„Upadnu," vykřikla udýchaně. „Už nemůžu."
V tu chvíli míjeli jedno z velkých schodišť vedoucích na dvůr.
„Běžte dolů," vykřikl Andijos, „a schovejte se, jak nejlíp dovedete. Já je odlákám, co nejdál to půjde."
Angelika přímo letěla po kamenných schodech. Najednou ji zarazila zář ohně. Rychle běžela za ní.
Harlekýn, kolombína a pierot ji vtáhli do svého úkrytu a schovali ji. Angelice poskakovaly před očima zelené a červené kosočtverce jejich úborů a pak upadla do hluboké mdloby.

moirra píše:

Veľké galérie mali popri hlavnom podlaží vedlajšie, ktoré podľa mojich zdrojov využívali už od začiatku 17 storočia, umelci ale aj remeselníci či dokonca vedci ako matematici či astronómovia na svoje ateliery, byty a pracovne (museli mať špecialné povolenie od kráľa, takzvaný Lettres pattentes)

Vznešená slečna prosila Angeliku, aby ji přišla odpoledne navštívit do Louvru. Páže zdůraznilo, že slečna už není v Tuileries, ale v Louvru.
Angelika, celá roztřesená netrpělivostí, přešla v určenou hodinu most u Notre-Dame, k velkému zklamání Kouassi-Ba, který pokukoval po Pont-Neuf. Ale Angelika netoužila po tom, aby ji obtěžovali prodavači nebo žebráci.
Málem požádala Hortenzii, aby jí půjčila pojízdná nosítka, jimž se říkalo dvoukolák, aby si uchránila poslední trochu přepychovější šaty. Ale před ublíženým sestřiným výrazem si to rozmyslela.
Oblékla si slušivé dvoubarevné šaty, olivové kombinované se světle zelenou; na tuhle roční dobu byly ale dost lehké. Zahalila se tedy do švestkově modrého pláště, protože úzkými uličkami z nábřeží profukoval vlhký vítr.
Konečně došla k mohutnému paláci, jehož střecha, kupole a vysoké komíny s erbem se tyčily k tmavému nebi.
Vnitřním dvorem a po širokém mramorovém schodišti došla Angelika až k pokojům Vznešené slečny. Nedokázala se ubránit zachvění, když kráčela dlouhými chodbami, které byly přes zlacené stropy s květinovými vzory a vzácné obrazy tmavé a smutné. Bylo tu příliš temných koutů, jako stvořených pro léčky a vražedné útoky. Na každém kroku starým královským palácem narážel člověk na historii plnou hrůzy a krve, přestože se dvůr mladičkého krále snažil dodat těm zdem trochu veselí.
Jakýsi pan de Préfontaines řekl Angelice, že slečna je u svého malíře ve velké galerii a nabídl se, že ji tam zavede.
(…)
Angelika se octla v jakémsi suterénu pod velkou galerií. Od dob Jindřicha IV. byly tyhle prostory vyhrazeny umělcům a řemeslníkům.
Sochaři, malíři, hodináři, voňavkáři, rytci, kovotepci, umělečtí kováři, pozlacovači, houslaři, výrobci vědeckých přístrojů, čalouníci, knihaři ti všichni tu bydleli i s rodinami na královské náklady. Za silnými okovanými dveřmi bylo slyšet bušení kladiv, skřípání nástrojů ve speciální dílně na tkaní koberců se svislou osnovou či tureckých koberců a hluché nárazy tiskařských lisů.
Malíř, od něhož se slečna de Montpensier nechala portrétovat, byl vysoký Holanďan se světlou bradkou a živýma modrýma očima ve tváři, připomínající vařenou šunku. Skromný a talentovaný umělec se jmenoval Van Ossel a proti dámským rozmarům se bránil klidnou povahou a špatnou francouzštinou. Ačkoliv mu většina šlechticů tykala jako nějakému sluhovi nebo řemeslníkovi, přesto skákali podle toho, jak on pískal.

Skvelý umelec Israel Silvestre nám v roku 1650 nakreslil autentickú rytinu, na ktorej vidno priečelie Louvru
z apartmánmi kráľa a kráľovnej. Ked rytinu porovnáme z obrazom z roku 1660, zistíme ze stara stredoveká veža Louvru,
ktorú vidíme na pravej strane priečelia, zmizla a je nahradená novým pavilónom.



Rytina je kreslená z nábrežia Seiny, presne na mieste kde sa petit Galeries v pravom uhle pripája na Grande Galeries
- veľké galerie spájajúce Louvre s Tuilleries.

Petit galérie, v ktorej mala svoje apartmány kráľovná matka:



Budovnie Louvru v skratke:

Po smrti Karla VI. Nedošlo k žiadnemu zlepšeniu až do roku 1527. Neskôr Francois I. dal zbúrať stredovekú hradnú vežu (Gross Tour, tj. veľká veža) aby takto vytvoril viac priestoru a svetla. Stredoveké západné krídlo bolo zbúrané tiež a nahradené komplexom nových budov renesančnom štýle v roku 1546. Henri II (1519 - 1559) dal zbúrať stredoveké južné krídlo hradu a vybudovať nové krídlo. Na prízemí bola vytvorená Salle des Caryatides (sochy ženského pohlavia boli použité ako podporné stĺpy) a dal postaviť kráľovský pavilón (Pavilion du Roy) na križovatke novej budovy a kráľovských súkromných bytov v prvom poschodí. Jeho dekorácie boli dokončené pod Henrim IV.

V roku 1564 vdova Henriho Catherine De Medicis nariadila výstavbu nového paláca, Tuileries, približne v pol kilometrovej vzdialenosti na západ od Louvre. V roku 1566 začal Karol IX. (1559-1560) budovať prízemie malej galérie (Petiit Galerie) ako východiskovú stavbu pre dlhú trojbodlažnú „chodbu“, ktorá mala v budúcnosti spájať Louvre s Tuileriami, a stať sa takto hermeticky uzavretým spojením medzi týmito dvoma paláciami. Pripomeňme si že v tom čase sa palác Tuilleries nachádzal vonku z vtedajších mestských hradieb. Grande Galeries sa tiež nazývajú „Galerie du bord de l’eau“ čo v preklade znamená nábrežné galérie.

Henri IV (1553 - 1610) dal vystavať kráľovskú galériu (Galerie du Roi) na poschodí malej, takzvanej Petit Galerie. Tiež nariadil pokračovať v budovaní veľkej galérie aby konečne prišlo k prepojeniu kráľovských apartmánov v Louvri s palácom Tuilleries. Chodba skladajúca sa z viacpodlažných domov dlhá takmer pol kilometra, začínajúca pri Louvri s ktorým ju v pravom uhle spájala petit Galerie a končiaca kvetinovým pavilónom (Pavilon de Flore) bola dokončená v rokoch 1595 až 1610. Hlavné dielo veľkej galérie dokončil teda až Henri IV. Ale kvôli atentátu na Henriho IV. 14. mája 1610 sa zasa nedokončili práce na interiéroch. Jeho nástupca Louis XIII (1601 - 1643) bol iba deväťročný chlapec. Započatá práca bola dokončená po pätnástich rokoch za vlády kráľa Ľudovíta XIV. Rozšírenie západného krídla o Cour Carree (nádvorie vo forme štvoruholníka) za vlády Ľudovíta XIII. skompletizovali neskoršie za vlády Ludovíta XIV (1638 - 1715). Tým vznikla celkom nová, oveľa modernejšia konštrukcia paláca Louvre.


Kvetinový pavilón (Pavillon de Flore):



https://en.wikipedia.org/wiki/Pavillon_de_Flore

O záhradách Louvru:

Le jardin des Tuileries

tie sa samozrejme nachádzajú tam kde sa kedysi na ne dívala predná fasáda paláca Tuilleries - po nábreží Seiny sa k nim dostaneme ak pôjdeme presne popri Grande Galeries a tam kde končia kvetinovým pavilónom odbočíme doprava



Le jardin de l’Oratoire - ak sa pozeráme od Seiny, tak zo zadnej strany Louvre pri ulici Rue de Rivoli



https://fr.wikipedia.org/wiki/Place_de_ ... re_(Paris)


Le jardin du Carrousel - nachádza sa tam kde bolo kedysi nádvorie Tuilierskeho paláca



https://cs.wikipedia.org/wiki/Jardin_du_Carrousel

https://fr.wikipedia.org/wiki/Jardin_du_Carrousel

a v neposlednom rade Le jardin de l’Infante - o ktorej napíšem dolu obšírnejšie

Tuto pridávam priamy link na info o Louvre a jeho záhradách:
na pravej strane stránky nájdete brožúrky v pdf formáte na stiahnutie,
ja som si stiahla anglicky a francúzsky - ale ak prepnete hor v pravom rohu
priamo na stránke Louvre nájdete ešte aj iné jazyky, napríklad Ruštinu

https://www.louvre.fr/departments/jardi ... -tuileries

A poďme teraz k Infantkynym záhradám: Le jardin de l’Infante

Le jardin de l’Infante

A poďme teraz k Infantkynym záhradám:
(díky Penelope za vyhľadanie citátov)

Citovat:

Výsost se velice omlouvá," řekl s úklonou. „Něco ho zdrželo a nemůže se dnes dostavit na schůzku, o kterou vás požádal. Byla byste tak laskavá a dostavila se zítra v touž hodinu?" Angelika byla strašně zklamaná. Ale přesto souhlasila s novou schůzkou.
Rytíř de Lorraine jí řekl, že brány Tuileries jsou zavřené a že ji odvede druhým východem. Projdou tudy do malé zahrádky, které se říká Infantčina zahrada, a vyjdou pár kroků od Pont-Neuf.

Tuto má pani AG bohužiaľ historickú chybu. Záhrady pred kráľovskými apartmány v Louvre - dívajúce sa na Seinu,
presne v rohu kde sa Petit Galerie pripája na Grande Galeries sa začali nazývať týmto menom až za vlády Louisa XV
samozrejme že existovali už aj predtým ....

Princezninymi záhradami bola táto mini záhrada, dnes neprístupná verejnosti, nazvaná keď do Parížskeho Louvru priviedli trojročnú Španielsku Infantku Marianu Viktoriu v roku 1721 aby tam žila a zasnúbila sa s kráľom Ľudovítom XV.

ale aspoň vieme o ktorom mieste a ktorom východe sa presne hovorí - a skutočne je odtiaľ pár krokov na most Pont Neuf
ktorým sa Angelika dostala na mestský ostrov Ille de Cite kde v pekelnej ulici bývala u sestry Hortenzie

informácie mám z viacerých zdrojov ale hlavne z pdf priamo zo stránky múzea Louvre ktorú som už spomínala hore vyššie

tuto aspoň link v angličtine:

https://www.louvre.fr/sites/default/fil ... e-come.pdf



parádna prehliadka Infantkynej záhradky:

https://enclosuretakerefuge.com/2015/09 ... nte-paris/

Pohľad na Louvre z Nového mostu (Pont neuf):
to zelené pred Louvrom na nábreží Seiny na pravej strane obrazu sú Infantkyne záhrady,
tam kde na ľavom brehu stojí budova s kopulovitou strechou stála do roku 1665 Neselska veža (Tour de Nesle)
kde Angelika pár mesiacov žila po boku Nicolasa takže mala skvelý výhľad na Louvre:

Citovat:

Nicolas… Kde je Nicolas?
Rozběhla se k oknu. Mezi mřížemi zahlédla klidnou vodu Seiny. Pod zataženým nebem
měla barvu absintu a nahoru a dolů po ní pluly bárky a nákladní lodě. Na druhém břehu, kde se už
stmívalo, rozeznala Tuileries a Louvre.
To zhmotnění jejího bývalého života jí způsobilo šok a přesvědčilo ji, že zešílela.

Výhľad na Lovre na konci 17 storočia. Koče na moste Ponte Neuf a všimnite si tie stánky - režisér Borderie aj pani AG sa istotne dívali na staré rytiny a obrazy:




A takto to tam vyzeralo v roku 1660 ešte aj z Neselskou vežou naproti Louvre,
(verím že jedno od druhého rozoznáte aj bez toho aby vám niekto povedal čo z toho je na ktorom brehu )
keď Angelika po prvý raz v živote dorazila do Paríža:

hneď aj v obrovskom rozlíšení kde sa dá pozrieť každý detail :

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... t_Neuf.jpg

a tuto po zbúraní Neselskej veže ktorá bolo postupne demolovaná v rokoch 1663 až 1665, aj túto rytinu v obrovskom rozlíšení sa oplatí rozkliknúť a vychutnať si detaily:

https://media.gettyimages.com/photos/th ... =2048x2048

Doplňme si čo ešte vieme o jednotlivých budovách a miestnostiach Louvru:

V roku 1624 uskutočnil Ľudovít XIII veľký dizajn, ktorý pôvodne plánoval Henri IV. Prikázal zbúrať časť severného krídla stredovekého paláca Louvre a nahradil ho pokračovaním Lescotovho krídla. Medzi starou budovou a novostavbou dal postaviť architektom Jacquesom le Mercierom v roku 1639 monumentálny pavilón (Pavilón Sully, ten sa stal akýmsi modelom pre ďalšie budovy paláca). V rokoch 1655 až 1658 Regentka Kráľovná -Matka Anne Rakúska (Matka Ludvíka XIV. ) poverila architektov zriadením jej apartmánov v prízemí Petit Galerie, skladajúcich sa zo šiestich prepojených miestností.

Pavilón Sully zvaný tiež aj Pavillon de l’Horloge:



https://en.wikipedia.org/wiki/Pavillon_ ... %99Horloge

Apartmány kráľovny matky v dolnej časti Petit Galerie, spájúcej Louvre z Veľkými nábrežnými galériami ústiacimi do Tuileries.



pri tejto 360 stupňovej panoráme sa tam môžete veselo poprechádzať aj keď práve sedíte na stoličke pri počítači:

https://www.youtube.com/watch?v=EVlAw4q_5bs

V rokoch 1660 až 1664 bolo dokončené severné krídlo a Cour Carree. Južné krídlo bolo rozšírené pridaním dvoch nových pavilónov, jedného na východnom konci a jedného v jeho strede. V roku 1668 sa zdvojnásobila šírka paláca a kráľ dal vystavať novú honosnú fasádu s výhľadom na Seinu. Posledné charakteristické znaky bývalej stredovekej pevnosti boli takto nenávratne zničené. V roku 1661 boli zničené požiarom veľké časti horného poschodia Petit Galérie. Ale na príkaz kráľa slnko boli znovu zrenovované. Keďže Louis XIV začal budovať na svojom Versailleskom paláci, budovy Louvre okolo štvorcového nádvoria zvaného Courr Carree zostali bez strechy a nechali ich tak bez povšimnutia skoro po dobu jedného storočia.

Cour Carrée du Louvre:



https://cs.wikipedia.org/wiki/Cour_carr%C3%A9e

https://en.wikipedia.org/wiki/Cour_Carr%C3%A9e

A ešte som vám dlžná Salle des Caryatides Halu Karyatídiek o ktorej som už písala hore vyššie, a ktorej vzorom sa samozrejme stal stará rímska a grécka architektúra:

K vysvetleniu názvu: Karyatída je socha ženskej postavy, ktorá slúži ako nosný prvok nahrádzajúci stĺp alebo pilier podopierajúci architráv. Sú osobitým príkladom kóry, špecifického sochárskeho diela, ktoré predstavuje sochu zobrazujúcu mladú ženu. Mužský ekvivalent karyatídy je atlant alebo nenosný voľne stojací kúros. Karytída na rozdiel od atlanta väčšinou nepodopiera ostatné nosné prvky rukami ale priamo na hlave.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Karyat%C3%ADda

Pozrite si Video:

https://www.youtube.com/watch?v=7hHkGPg5nXM

PenelopaW píše:

Sice jsem si dala předsevzetí, že nebudu plnit fórum prázdnými příspěvky typu: "Smekám! Skvělé úlovky!" Ale nedá mi to: Skvělé úlovky!!!

Díky Táni - kopla ma múza a zrazu mi všetky tie veci o ktorých sme rozmýšľali vtedy,
keď sme uvažovali ako to tam v Louvri za čias kráľa slnko vnútri fungovalo, vyzeralo, kto kde býval,
kde mali apartmany Mazarin, kráľ, kráľovná, kráľovná matka ....
zapadli v hlave do seba ako ozubené kolečká a získala som aspoň ako taký prehľad

Ako bonbónik plány interierov Louvru s kráľovskými apartmánmi na stiahnutie:

https://journals.openedition.org/lha/do ... /img-2.jpg

https://journals.openedition.org/lha/do ... /img-1.png

Zdroj: https://journals.openedition.org/lha/544

A Tuileries Vznešenej slečny ako bónus k tomu :

plan du rez-de-chaussée du palais des Tuileries et plan du 1er étage de Jacques-François Blondel

https://fr.muzeo.com/reproduction-oeuvr ... is-blondel

moirra píše:

Ako bonbónik plány interierov Louvru s kráľovskými apartmánmi na stiahnutie.
A Tuileries Vznešenej slečny ako bónus k tomu

Já ty Francouze a jejich digitalizaci prostě miluju!

Děkuji za příspěvky. Úžasné!
Na těch prvních obrazech ( Louvre 1960) mě zaujaly ty vysoké podzemní chodby. Vypadají, jako by sloužily jen k přepravě zboží od Seiny.

Přidávám se. Krásné úlovky. Dokumentují vývoj Louvrou. Díky.

Tereza píše:

Děkuji za příspěvky. Úžasné!
Na těch prvních obrazech ( Louvre 1960) mě zaujaly ty vysoké podzemní chodby. Vypadají, jako by sloužily jen k přepravě zboží od Seiny.

Mimi , Tereza, ďakujem za pochvalu - a už ste mi zasa nasadili chrobáka do hlavy. Na všetkých troch obrázkoch Louvre z nábrežím Seiny úplne hore sú vidno prístupy k Seine - ibaže treba rozlišovať čo z toho sú chodby a čo odpadové kanály.

Louvre mal samozrejme, ako väčšina palácov obidvoje. (Pripomínam že bol vo veľkom zásobovaný vodou zo Seiny pumpou zvanou Samaritánka, ktorá bola na moste Pont Neuf , už som o nej písala inde, pumpu z jej budovou vidíme na obrázku)



Obrovský kanál odvádzajúci špinavú, a v tomto prípade aj krvavú smradľavú vodu do Seiny sa napríklad nachádzal aj
pri ľudožrútovom Chatelete pretože hneď pri ňom sa nachádzali najväčšie parížske mäsiarske jatky.

Podzemné chodby k nábrežiu malo aj veľa iných palácov. Vieme napríklad že takú mal aj palác ktorý Lauzunovi kúpila v roku 1682 vznešená slečna a tajne tade za nim chodievala. Som presvedčená že hlavný účel týchto chodieb bolo zásobovanie,
ale ajtak treba zrešeršovať.

Muzeum v Louvre a jeho vznik a osud slávneho obrazu MONA LISA

Nie, samozrejme, že nestihnete za jeden jediný deň preskúmať celý Louvre. Je to tam obrovské. Ponuka umeleckých pokladov je na to jednoducho príliš veľká. Takže si musíte najlepšie už dopredu povyberať čo chete vidieť.

Kto vlastne založil v Louvri múzeum? Zakladateľom zbierky Louvru je francúzsky kráľ František I. (1515-1547), ktorý bol vášnivým milovníkom umenia.

Mimochodom, kráľ František je "zodpovedný" aj za to že Louvre má dodnes slávnu Monu Lisu, a to sa stalo takto: Keďže František I ponúkol starnúcemu Leonardovi na posledné dni jeho života domov na zámku na Loire, po Leonardovej smrti "zdedil" teda jeho obrazy vrátane Mony Lisy. Kráľ František prvý ich však stále ešte mal vyvesené na svojom zámku vo Fontainebleau.

Zbierku neskoršie rozšíril kardinál Richelieu - štátny minister za vlády kráľa Ľudovíta XIII. Za "kráľa Slnka" Ľudovíta XIV. pribudli diela Tiziana a Rafaela. Bola tu aj rozsiahla zbierka kardinála Mazarina. V roku 1660 sa uskutočnil prvý presun umeleckých diel do Louvru.
V Lovre na podnet krála slnko našli útočisťe umelci a tiež tam pôsobila Královská akademie maliarstva a socharstva:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Acad%C3%A ... _sculpture

Okolo roku 1800 dostal generál Napoléon Bonaparte príkaz od koruny rekvirovať pre Francúzsko umelecké diela z celej Európy. Robil to s nadšením pre zberateľstvo a porozumením pre umenie. Svoje plienenie rozšíril aj na Egypt. Po Napoleonovom páde v roku 1815 sa časť koristi musela vrátiť víťazným mocnostiam, ale pre Louvre jej zostalo viac než dosť. Prírastok Venuše de Milo okolo roku 1821 tiež položil základ pre rozrastajúcu sa zbierku starožitností.

V roku 1981 bol bývalý kráľovský palác definitívne premenený na múzeum s tromi krídlami "Denon", "Sully" a "Richelieu".

Bol to vtedajší francúzsky prezident François Mitterrand, ktorý chcel z Louvru urobiť najväčšie múzeum na svete. Objednal si slávneho čínsko-amerického architekta Leoh Ming Peia, ktorý mal geniálny nápad použiť pyramídu ako hlavný vchod. Do troch krídel múzea Denon, Sully a Richelieu sa teraz dostanete cez pyramídu v podzemí.

Presne 200 rokov po Francúzskej revolúcii z roku 1789 bola pyramída slávnostne otvorená 29. marca 1989 - samotným prezidentom Françoisom Mitterrandom.

-----------------------------------------------------------------------------
Sretnutie umelcov kráľovskej akadémia umenia v Louvre na konci 17 storočia, tam teda tých obrazov viselo neúrekom už vtedy ako vidíme:

Penelopa dala hore vyššie skvelé úryvky s kánonu - k tým sa ešte vrátim.

Teraz chem pridať úlovok o ktorom som netušila že existuje - takto som si vstup do Paríža pri Tuileriách v roku 1663, kedy ešte existovali mestské hradby a do mesta sa oficiálne dalo vchádzať iba mestskými bránami veru nepredstavovala.
Mestské hradby nechal Ľudovít XIV zbúrať až viac ako o 10 rokov neskoršie keď už polícia mala celkom kontrolu nad mestom.

Potom však staré veže doslúžili okolo roku 1662 začali búrať Neselskú vežu aj tú sesterskú na opačnom brehu rieky.
namiesto tej Neselskej postavili tú Mazarinov vzelávací Inštitút, na ktorú nechal peniaze v záveti a kde je dnes okrem iného aj jeho obrovská knižnica a namiesto tej veže na druhej strane rieky postavili túto honosnú Konferenčnú bránu. Tú však postavili hodný kus dobredu, kde kedysi stála Tour de Bois z opevnenia zo 14 teho storočia.

Tuto vidíme obe mestské veže pred zbúraním. Vľavo Neselská:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... uselang=de

Prečo vravím že oficiálne? Joffrey sa do mesta dostal svojou tajnou chodbou, a Nicolas?
Kto si spomína ako sa do mesta dostal Nicolas? (ja samozrejme viem )

keď sa tak dívam na ten obraz, určite tam museli observovať stráže - inak by sa tam kriminálnici dostali cez záhrady -alebo možno ten obraz skresluje a tie múry boli vyššie - ale strážnici boli istotne všade

Tak teda: toto je tá Konferenčná brána - Porte de la Conférence - naľavo vidíme palác Tuileries a jeho záhrady, vpravo na Seine kráľovský most (Pont Royal) po ktorom som šla naposledy minulý rok v lete a za ním vzadu Pont Neuf a mestský ostrov z Katedrálou Notre Dame



tu je ešte iný pohľad na ktorom vidno že sa tam rieka Seina zasa prudko vytáča a mení smer:

myslím že nie iba budovy ale aj umelecké diela v Louvre, si zaslúžia našu pozornosť

Nikdy nemôžete prejsť celý Louvre naraz a vnímať, oceniť a pochopiť všetky vystavené diela. Musíte si vybrať jeden segment, pripraviť sa naň a sústrediť sa naň počas návštevy. Jednoducho povedané, treba si vybrať len jednu skupinu diel, ktorá vás môže osloviť.
Ak vás zaujíma práve 15 až 17 storočie - tak si dávajte pozor aby ste s do Louvru dostali keď bude táto časť otvorená. Oni totižto každý deň uzavrú jednu časť Louvre kvôli upratovaniu a údržbe - dá s to zistiť online ktoré časti sú neprístupné v ktorý deň týždňa.

Ja tu samozrejme budem spomínať diela ktoré boli vo Francii v obehu z časov Ľudovíta XIV. Určite vás neprekvapí že najväčším zberateľom umeleckých diel bol svojho času MAZARIN.

Ale začnem obrazom najznámejším, ktorým sa stala MONA LIZA

Pretože mu kráľ František I prisľúbil doživotnú penziu, žil Leonardo da Vinci posledné tri roky svojho života vo Francii. Žil
v Ambroise na zámku Clos Lucé obklopený svojimi učňami a pracoval na mnohých projektoch pre francúzskeho kráľa.

Avšak jeho najznámejšie dielo, ktorým sa stala Mona Lisa, si už priniesol zo sebou hotové z Talianska.
Krátko pred svojou smrťou Leonardo obraz predal francúzskemu kráľovi Františkovi I., ktorý ho uschoval na zámku Amboise.
V nasledujúcich rokoch obraz putoval do Fontainebleau, Paríža a napokon do Versailles do zbierky Ľudovíta XIV.
Po Francúzskej revolúcii získal obraz nový domov v Louvri. Napoleon si ho odtiaľ vzal a zavesil do svojej spálne. Po Napoleonovom vyhnaní sa Mona Lisa vrátila do Louvru.

ja som si povedala že je dosť možné že naša Angelika by niekde ten obraz bola videla:

František I. ho získal za 4000 dukátov a inštaloval v zámku Fontainebleau, kde sa o jeho prítomnosti píomne zmieňuje Vasari v roku 1550 a v roku 1600 je potvredená jeho prítomnosť v kabinete obrazov. V roku 1646 sa obraz potom nachádzal v pozlátenej skrini v spálni Anny Rakúskej vo Fontainebleau, kým sa kráľ Ľudovít XIV. rozhodol odviezť ho späť do Paríža.
V rokoch 1665 - 1666 sa obraz z Louvru na určitý čas presunul do Galérie veľvyslancov v paláci Tuileries.
Niekde v rokoch 1690 až 1695 Ľudovít XIV. premiestnil obraz do Kráľovskej galérie na zámku vo Versailles.