Rychlé odkazy
FAQ
Registrovat
Přihlásit se
A táto/či tento sa hrala na apoštola morálky?
V čase keď cirkev vyžadovala na sodomiu veľké tresty? (samozrejme ak sa to týkalo kráľovho brata a jeho družiny, alebo iných vysoko postavených osôb, nielen že privrela jedno oko, ale zatvárala benevolentne hneď obodve oči. A tak často sodómia šla ruka v ruke s pedofíliou a prečo nie hneď aj vraždou, príkladom nech nám bude (skutočný) príbeh predavača oblátok, ako to už u vecí diabolských býva
)Táto naša milá pani Choisy, korá sa v knihe veľmi často do všetkého mieša, bola totižto v skutočnosti CHLAP!
https://en.wikipedia.org/wiki/Fran%C3%A ... _de_Choisy
Paní de Choisy chodila ve Versailles po galerii a opakovala rozhořčeně:
„Za bílého dne! Za bílého dne!“
Při ranní audienci u krále se tím bavili všichni.
„Král se ale nesmál tolik, jak jsme očekávali,“ poznamenal Péguilin.
Pani či pán De Choisy - zatiaľ v skratke:
Pani či pán De Choisy
Pani či pán De Choisy sa narodil v Paríži. Jeho otec pracoval v domácnosti Vojvodu Orleánskeho (brat ľudovíta XIII a otec vznešenej slečny),
zatiaľ čo jeho matka, ktorá mala dôverné vzťahy s Annou Rakúskou, bola pravidelne prizývaná, aby zabávala Ľudovíta XIV.
Na matkin rozmar sa chlapec až do osemnástich rokov obliekal ako dievča a po krátkom čase, keď sa objavil v mužskom odeve, sa na (možno ironickú) radu madame de La Fayette vrátil k ženskému odevu.
Po matkinej smrti zdedil veľkú sumu peňazí, čo mu umožnilo žiť voľný život. De Choisy sa vyžíval v najextravagantnejších toaletách, až kým ho verejne nepokarhal vojvoda de Montausier, čo spôsobilo, že sa na istý čas stiahol do provincie. Následne údajne využil ženský vzhľad na to, aby poslúžil početným intrigám.
De Choisy sa v detstve stal abbém a chudoba, vyvolaná extravaganciou, ho dohnala k tomu, že žil na svojom benefíciu v Sainte-Seine v Burgundsku, kde našiel spriaznenú dušu medzi svojimi susedmi v Bussy-Rabutinovi. (Bratranec pani de Sevigne, ten tam bol kvoli básničkám o Mazarinovi a kráľovne vo vyhnanstve na svojich panstvách )
De Choisy navštívil Rím v sprievode kardinála de Bouillon v roku 1676 a krátko nato ho ťažká choroba priviedla k náhlej konverzii na pravé náboženstvo.
V roku 1685 sprevádzal Chevaliera de Chaumont na misii do Siamu. Bol vysvätený za kňaza a dostal rôzne cirkevné privilégiá, napríklad v roku 1689 prepošstvo Saint-Benoît-du-Sault. Do Francúzskej akadémie bol prijatý 24. júla 1687
