Z Joffreyho reakcie Angelika neuhádla, čo si o novom právnikovi myslí.
„Pôsobí zvláštnym dojmom, však?“
„Keby len zvláštnym ...“ pousmial sa Peyrac.
Haha..myslím že tými troma slovami vyjadril Joffrey všetko – ale ako to už býva v rozhovore istotne rýchlo zistil že v inteligencii hrajú v rovnakej lige
Čo sa týka Sorbony, normálne som sa v prvej chvíli zľakla že sa z nej po 350 rokoch stal rozmaznaný domáci maznáčik čo musí pomaly aj v lete nosiť bundu aby chudáčik neprechladol ale vzápätí mi to docvaklo...
Konečne sa spolu s Angelikou dozvedáme viac o Joffreyovom pôsobení v Lýbii. Autorka má všetko vynikajúco zrešeršované. Klobúk dolu.
Predpokladám však že všetky Joffreyové hovory sú odpočúvané, neviem si predstaviť že by neboli. Ale on už vie čo môže a čo nemôže v telefóne hovoriť, a tiež má istotne spôsob ako hovoriť veci nepriamo, šifrovane. Že Angeliku sledujú je nad slnko jasnejšie.
Spi, láska moja!“ zopakoval Joffrey a sklonil sa nad ňou.
Starostlivo ju prikryl a držal v náručí, kým nezaspala. Potom vstal, obliekol sa a s posledným dlhým pohľadom na manželku odišiel z izby.
Táto scéna skutočne evokuje scénu z kráľovskej svadby. Ale tam vtedy zostal pridlho, nepočúval na varovania priateľov, a už sa mu nepodarilo uniknúť. Dúfajme že tentokrát to vyjde.
Koniec je skutočne napínavý ...ale akosi som také niečo podvedome čakala ... veď keď prognózy boli také že ho takto môžu držať ešte aj dva roky a vyhliadky na nejaký nafingovaný proces tiež nemilé - prečo sa nepokúsiť zachovať si slobodu a možnosť operovať okolo celej záležitosti na voľnej nohe?
Som rada že môj obľúbenec Bernard

sa znovu zjavuje na scéne. Na neho je spoľah. Myslím že Angelika pochopí že Joffrey toto musel spraviť, i keď bude istotne nahnevaná že jej nič nepovedal. Ale aj to pochopí, keď ju prejde prvý hnev a zamyslí sa nad tým.
Už som napnutá ako struna ako to bude pokračovať.
