Polačkyna škola lásky

Odpovědět   Stránka 1 z 1  [ 16 příspěvků ]
Autor Zpráva
moirra
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 02 úno 2016, 23:56
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
4poziom.slask.pl
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
Polačkino pokračko, alebo o čom Angelika zabudla referovať..... :tongue: :twisted:

Dve slečny, Angelika a mladá pani Rescatorová, by ani na mučidlách nepriznali že sa pravidelne a zakaždého počasia zakrádajú maskované v parížskymi ulicami smerom k dvoru zázrakov, teda k tomu zvyšku ktorý z neho zostal. Tu v začmudených krčmách sa tajne, znovu a znovu stretávajú z Polačkou aby si trochu užili jej pragmatického nesofistikovaného nadhľadu nad "silnejším" pohlavím.
- Náhodou tie jej teórie sú celkom osviežujúce. Vyhlásila Angelika vystupujúc z koča.
- No len aby nás tá jej šialená špirála príhod neuvrhla aj nás do nejakého špirálového šialenstva. Predstav si napríklad že by niekto zachytil našu korešpondenciu s ňou. To by bola vostuda!
- Obidve dámy zbledli ako krieda pri pomyslení na také fiasko, čo sa práve nenosilo. Práve teraz bola v móde pekná broskyňová farba pleti.
Hoci sa z Janiny Gonfarelovej už v zámorí stala takmer vážená a zbožná dáma, po tom čo sa všetci vrátili do Paríža, si neodpustí pravidelné návštevy podsvetia parížskej metropoly.
- Dobré styky treba mať celkom hore aj celkom dole. Vravela mentorsky zdvíhajúc ukazováčik.
Jeden predsa nikdy nevie čo sa mu ešte môže prihodiť.
Dodala ešte veľavýznamne pri tom gúľajúc očami smerom k pani dokonalej.

Vznešené maskované dámy vytreštili oči: Ten honosne oblečený maskovaný chlap čo práve odchádzal a jednoznačne sa viackrát galantne uklonil smerom k ich staršej priateľke, musí byť akiste šľachtic z vysokého rodu:
- Starý priateľ.....vysvetlila matróna
- Páni, teda ty sa nezdáš....zašvitorili jednohlasne
- Pst..! Priložila si Markíza Poliakov prst na ústa a sprisahanecky žmurkla.
Lauzun!
Potom nedbalo Mávla rukou.
- Strávili sme spolu noc...ale nie tak ako myslíte......
- Tiež sa čas od času potrebuje odviazať a poriadne zabaviť. Vraví že v tej presofistikovanej barabizni, teda vo Versailles sa to už dávno ani len náhodou nedá.
- Zdalo sa mi že akosi kríval....nadhodila Angelika.
Rozumieme si výborne, iba že ho neustále musím kopať do kolena, keď sa zabudne a robí mi tie príšerné komplimenty, pri ktorých vraj všetky dámy padajú od vytrženia do mdlôb, čo teda jednoznačne dokazuje, a to vám teda vraví Polačka, že pri všetkom svojom vzdelaní nemajú ani len štipku rozumu.

Matrona sa ležérne uvelebila na rozheganej stoličke.
No rozprávajte dámy. Čo máte nového?
- Čiernovlasá šľachtičná ktorej tvár žiarila ako slnko na pravé poludnie víťazoslávne vystrčila bradu:
- Bola som tam.
- Kde?
- No predsa v Marseille! Veď vieš. S námorníkom. Tak ako som to naplánovala!
Polačka sa veľkodušne kusla do jazyka a nechala pani Rescatorovú aby si sofistikovane namýšľala že na myšlienku ako treba čo najskôr dostať seba aj námorníka do Marseille prišla ona sama. V duchu sa zlomyseľne zabávala na tom, ako sa jej mladú černovlásku podarilo vystrašiť svojou ponukou že ju bude na cestách ochotne sprevádzať, a to až tak dokonale, že táto radšej cestu bleskurýchlo uskutočnila sama.
Na tvári sa jej zjavil chápavý úsmev.
- Ešte že som kúpila kilo vonnej soli do rezervy.
Na nechápavý Angelikin pohľad vysvetlila:
- Obávam sa že nám tu kráľovná lodí zasa bude pravidelne omdlievať. Tak som sa radšej zásobila.
- Ach, tak tej mi už nebude treba ani náhodou.
Mladučká pani Rescatorová vypla hrdo hruď a vznešene zarecitovala:
- Já jsem přesvědčená, že dokud se srdce nedarují, není důvod být nešťastná.
Polačke takmer materinsky znežneli oči:
- Miláčik, načo sú ti zasa vysoko sofistikované pravidlá, ktoré si ako vždy už od začiatku sama nedodržala?
Potom sa znovu otočila k Angelike:
- Ešte máš doma toho papagája?
- Akého papagája? Vypúlila táto na ňu oči, pretože si nespomínala že by chovala domáce zvieratá.
- No toho nafúkaného operenca čo si chováš na ozdobu...myslím že tak mu z obľubou vravieval Nikolas...ako že sa to vlastne volal?...ach už to mám! Filip!
- No mám....
- Si nepolepšitelná.
- Veď vieš že je ozdobou kráľovského dvora a okrem toho......
- To mi ako argument nestačí. Alebo ho azda chceš vystavovať na Saint Germanskom Jarmoku a vyberať za to vstupné? To by bol aspoň na niečo dobrý.
Prerušila ju drsne matróna z podsvetia, známa svojim „čo na srdci to na jazyku“ zapaľujúc si už tretiu cigáru.
- Dúfam že sa čoskoro zjaví pán hrabe. Dochádzajú mi už zásoby tabaku zo vzdialených krajín!
Veľavýznamne zaklopala ukazováčikom na ušmudlanú tabatierku.
Sofistikovaná kráska zo zelenými očami pokrútila nepresvedčivo hlavou.
- Och, na to by som sa radšej nespoliehala. Ten je jednoducho spoľahlivo nespoľahlivý. Ale dokonalý je aspoň v dokonalom odôvodňovaní svojich výhovoriek prečo nikdy nemá čas. Veď vieš, je stále na cestách.....
Zafilozofovala si teraz pre zmenu slečna Angelika a na čele sa jej zjavila maličká vráska.
- V zapätí sa jej oči rozžiarili tajomným leskom:
Ale dobre vieš že to vo vzťahu k nemu u mňa nič nezmení.

- Na všetkých cestách, okrem na ceste k tebe....
Markíza Poliakov vyvrátila oči k nebu a radšej zmenila tému:
Aspoň si si užila tie dva týždne čo bol Filip na pochodoch s kráľovským vojskom?
- No.....užila..... Chvíľu áno. No a potom... Počula som že si páni na tom ťažení užívajú, neviazane sa zabávajú, no tak som rýchlo odcválala za nim.
- Robíš mi starosti! Začínaš sa chovať ako tá praštená de la Vallierka!
Buchla rozohnená Polačka päsťou do stola, až zo stola skoro spadli tie dve čudné, neustále zvoniace a cinkajúce dózy, na ktoré dve mladé ženy neustále vrhali túžobné pohľady a z obľubou po nich bubnovali prstami.
- Och, Vallierku mi ani nespomínaj, ten jej brat je úplne nemožný. Vzdychla Angelika.
- Povedz mi niečo nového.
Uškrnula sa najstaršia z troch žien z menšou dávkou zlomyseľnosti.
- Villarceux ešte stále rovnako dobre funguje.
- Niečo nového! Zvýšila Polačka netrpezlivo hlas.
- Zbavila som sa Fouqeta.
- Aleluja! Zhučala ich samozvaná mentorka a na znak súhlasu znovu tresla po stole.
A teraz ma musíte ospravedlniť dámy, mám tu jednu zaujímavú návštevu.
Obidve mladé ženy si až teraz všimli že v kúte miestnosti stojí vyziabnutá ženská postava v plášti, kapucňa ktorého takmer prikrívala nežné zahmlené oči pod okrúhlymi hrubými sklami okuliarov.
- Tvárte sa že ste ju nespoznali. Žmurkla Polačka.
-A nedívajte sa na mňa tak prihlúplo, aj ja sa musím sem tam venovať dobročinnosti pre spasenie mojej duše.
Poslala som ju časostrojom do Černobyľu, pretože aj po dvadsiatich sedeniach ma už nič nenapadlo čím by som jej inak mohla dopomôcť aspoň k nejakému vyžarovaniu.
Keď dámy vychádzali zo začmudenej miestnosti, začuli ešte Poliačkin zvučný hlas:
- No rozprávaj, ako dlho si teda sedela v tom reaktore?


Nahoru
Profil Citovat
Tereza
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 03 úno 2016, 09:47
Královská rodina
Offline
 
Příspěvky: 1383
Registrován: 29 črc 2014, 21:17
Kontaktovat uživatele: SZ
 
moirra píše:
Polačkino pokračko, alebo o čom Angelika zabudla referovať..... :tongue: :twisted:
Dve slečny, Angelika a mladá pani Rescatorová, by ani na mučidlách nepriznali ..........................................................ako dlho si teda sedela v tom reaktore?
:slzici: :slzici: :slzici: :lol: :lol: :lol: :ok: :ok: :ok: :slzici: :slzici: :slzici: :lol: :lol: :lol: :ok: :ok: :ok: :slzici: :slzici: :slzici: :lol: :lol: :lol:


Nahoru
Profil Citovat
errnie
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 03 úno 2016, 17:37
Vévodové
Offline
 
Příspěvky: 741
Registrován: 22 dub 2014, 10:28
Kontaktovat uživatele: SZ
 
moirra píše:
-A nedívajte sa na mňa tak prihlúplo, aj ja sa musím sem tam venovať dobročinnosti pre spasenie mojej duše.
Poslala som ju časostrojom do Černobyľu, pretože aj po dvadsiatich sedeniach ma už nič nenapadlo čím by som jej inak mohla dopomôcť aspoň k nejakému vyžarovaniu.
Keď dámy vychádzali zo začmudenej miestnosti, začuli ešte Poliačkin zvučný hlas:
- No rozprávaj, ako dlho si teda sedela v tom reaktore?
:mrgreen: :mrgreen: :mrgreen: :mrgreen: :mrgreen: :mrgreen: :mrgreen: :mrgreen: :mrgreen: :slzici: :slzici: :slzici: :slzici: :slzici: :slzici: :slzici: :slzici: :slzici: :lol: :lol: :lol: :lol: :lol: :ok:


Nahoru
Profil Citovat
dasha
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 03 úno 2016, 19:23
Královská rodina
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 1316
Registrován: 17 zář 2007, 10:38
Bydliště: Českolipsko
Kontaktovat uživatele: SZ
 
Proč mě vlastně nikdy nenapadlo, že by se Polačka taky mohla vrátit do Paříže?? :applaus: To, že si vytvořila svůj "stát ve státě" v Quebeku, přece neznamená, že nebude zářit v Paříži, hned jak se tam objeví. A společenské úspěchy Angeliky a slečny Rescatorové budou mnohem výraznější pod vlivem jejích brilantních rad a postřehů - vlastně si říkám, že s věkem přibyla Polačce ještě i moudrost mme de Parajonc, a je z ní vlastně tak napůl preciózka!

Polačke takmer materinsky znežneli oči:
- Miláčik, načo sú ti zasa vysoko sofistikované pravidlá, ktoré si ako vždy už od začiatku sama nedodržala?
Potom sa znovu otočila k Angelike:
- Ešte máš doma toho papagája?
- Akého papagája? Vypúlila táto na ňu oči, pretože si nespomínala že by chovala domáce zvieratá.
- No toho nafúkaného operenca čo si chováš na ozdobu...myslím že tak mu z obľubou vravieval Nikolas...ako že sa to vlastne volal?...ach už to mám! Filip!
- No mám....
- Si nepolepšitelná.
- Veď vieš že je ozdobou kráľovského dvora a okrem toho......
- To mi ako argument nestačí. Alebo ho azda chceš vystavovať na Saint Germanskom Jarmoku a vyberať za to vstupné? To by bol aspoň na niečo dobrý.


Moc mě mrzí, že jsem u tohoto rozhovoru nebyla :( . Setkání s osobou, která dokázala i Katarině vyčarovat sex-appeal, si nemůžu nechat ujít!!


Nahoru
Profil Citovat
mimi
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 07 úno 2016, 17:32
Královská rodina
Offline
 
Příspěvky: 2148
Registrován: 19 čer 2014, 20:21
Kontaktovat uživatele: SZ
 
Moirro, vyprávění o Palačce je super. :ok:
Stala se z ní, jak už psala Dasha, preciozka z podsvětí. A odstavec o papouškovi, to je zlatý hřeb fikce.
Kolik by asi Angelika vydělala, kdyby Filipa vystavovala.? :slzici:
No, on by se ale nenechal. J :disagreement:


Nahoru
Profil Citovat
moirra
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 07 úno 2016, 23:23
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
Errnie, Tereza, Jane, som rada že vás Polačka dokázala pobaviť. :ok: :mrgreen:
mimi píše:
A odstavec o papouškovi, to je zlatý hřeb fikce.
Kolik by asi Angelika vydělala, kdyby Filipa vystavovala.? :slzici:
No, on by se ale nenechal. J :disagreement:
Obávam sa že Filip sa pravidelne vystavuje sám...a to dokonca veľmi rád. :agree: :lol:
Chyba bude asi iba v tom že mu zatialľ za to vystavovanie nikto neplatí, skôr si on platí výstavne miesto. :twisted: :twisted: :twisted:


Nahoru
Profil Citovat
moirra
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 07 úno 2016, 23:30
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
dasha píše:
A společenské úspěchy Angeliky a slečny Rescatorové budou mnohem výraznější pod vlivem jejích brilantních rad a postřehů ...............
O tom Polačka ani na chvíľu nezapochybovala.... :potapec:

dasha píše:
Proč mě vlastně nikdy nenapadlo, že by se Polačka taky mohla vrátit do Paříže?? :applaus: To, že si vytvořila svůj "stát ve státě" v Quebeku, přece neznamená, že nebude zářit v Paříži, hned jak se tam objeví...........
No vzhľadom na priostrujúcu sa politickú situáciu v Quebecu, urobila Polačka to najlepšie čo mohla: Predala všetko čo mala a vrátila sa do Paríža. Veď tam predsa nemôže nechať Angeliku len tak samú. Čo ak by ju náhodou potrebovala? :mrgreen: :twisted:

dasha píše:
......Moc mě mrzí, že jsem u tohoto rozhovoru nebyla
to sa dá hocikedy napraviť.....nech ti Tereza pošle fľašu tej jej slivovice do časostroja, a ak budeš potrebovať
radu (nehovor studnička z teba nebudem piť ), alebo si oddýchnuť od Ľudožrúta či si iba tak rozmarne vyhodiť z kopýtka, u Polačky si hocikedy vítaná :twisted: :lol:


Nahoru
Profil Citovat
dauphine
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 08 úno 2016, 11:33
Královská rodina
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 1232
Registrován: 06 lis 2011, 19:01
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele: SZ
 
- No predsa v Marseille! Veď vieš. S námorníkom. Tak ako som to naplánovala!
Polačka sa veľkodušne kusla do jazyka a nechala pani Rescatorovú aby si sofistikovane namýšľala že na myšlienku ako treba čo najskôr dostať seba aj námorníka do Marseille prišla ona sama. V duchu sa zlomyseľne zabávala na tom, ako sa jej mladú černovlásku podarilo vystrašiť svojou ponukou že ju bude na cestách ochotne sprevádzať, a to až tak dokonale, že táto radšej cestu bleskurýchlo uskutočnila sama.

Slečna Rescatorová hltavým pohledem sledovala tvář své mentorky. Moc jí záleželo na jejím názoru. Při pohledu na Polaččinu tvář se však nemohla ubránit pobavenému úsměvu v koutku úst. Podle samolibého výrazu, bylo jasné, na co Polačka myslí. Samozřejmě, slečna Rescatorová, jí nemůže upřít velkou zásluhu na celém tom projektu ale moc dobře ví, že primární myšlenka odjet do Marseille vlastně napadla jí samotnou, již dávno, ještě když spotřebovávala vonnou sůl po kilech...
"Mimochodem... Polačko, je ti jasné, že já ještě žádná 'paní' nejsem a rozhodně dlouho neplánuju být."
Při představě svatby s komplikovanou osobou pocházející z okolí Marseille se nervózně zasmála ačkoliv její oči náhle zazářily něhou.


Na tvári sa jej zjavil chápavý úsmev.
- Ešte že som kúpila kilo vonnej soli do rezervy.
Na nechápavý Angelikin pohľad vysvetlila:
- Obávam sa že nám tu kráľovná lodí zasa bude pravidelne omdlievať. Tak som sa radšej zásobila.
- Ach, tak tej mi už nebude treba ani náhodou.
Mladučká pani Rescatorová vypla hrdo hruď a vznešene zarecitovala:
- Já jsem přesvědčená, že dokud se srdce nedarují, není důvod být nešťastná.
Polačke takmer materinsky znežneli oči:
- Miláčik, načo sú ti zasa vysoko sofistikované pravidlá, ktoré si ako vždy už od začiatku sama nedodržala?


Slečna Rescatorová trochu hystericky vzdychla a navyklým gestem si upravila černý plášť. "Já vím, má potíž je, že sice vždy vím, co bych měla dělat, jen to uvádění do praxe je tak strašně těžké. Možná je dobře, žes tu vonnou sůl doplnila," dodala smířeně. "A stejně bych neměnila, i za cenu občasných šílených hysterických výlev..."
----------------------------------------------------------
Moirro, super, pobavila jsem se! :lol: :lol: Jen jsem si dovolila doplnit dvě menší vsuvky, které mi tam chyběly. :twisted: A jak to dopadlo s Katarínou? :mrgreen:


Nahoru
Profil Citovat
Tereza
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 08 úno 2016, 18:46
Královská rodina
Offline
 
Příspěvky: 1383
Registrován: 29 črc 2014, 21:17
Kontaktovat uživatele: SZ
 
moirra píše:
dasha píše:
......Moc mě mrzí, že jsem u tohoto rozhovoru nebyla
to sa dá hocikedy napraviť.....nech ti Tereza pošle fľašu tej jej slivovice do časostroja, a ak budeš potrebovať
radu (nehovor studnička z teba nebudem piť ), alebo si oddýchnuť od Ľudožrúta či si iba tak rozmarne vyhodiť z kopýtka, u Polačky si hocikedy vítaná :twisted: :lol:
Klidně mi napiš Dasho adresu, hned posílám. Ale pozor! Letos se nám n e u r o d i l y trnky! :twisted: :twisted: Je jen příchuť jabková( uvádím správně po našem jabka ne jablka) a to je malý zádrhel pro teleport, což jsem se už - a to mi snad už opravdu nebude Moirra věřit, to musí být něco nezi nebem a zemí- pokusila hodit pár myšlenkami na papír.


Nahoru
Profil Citovat
moirra
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život aneb Vánoční fikce z roku 0
Napsal: 08 úno 2016, 20:53
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
jeanne píše:
dauphine píše:
Moirro, super, pobavila jsem se! :lol: :lol: Jen jsem si dovolila doplnit dvě menší vsuvky, které mi tam chyběly. :twisted: A jak to dopadlo s Katarínou? :mrgreen:
Vsuvky super, příští pokračko bude ve větší spolupráci a s důrazem na slečnu Rescatorovou, s Angelikou se k srdcím rozhodně nedopracujeme.
vsuvky sa mi veľmi páčili, veď aj presne opisujú skutočnosť... samozrejme že sme z diskrétnosti načrtli iba v s kratke čo sa pri stretnutí udialo...tak teda dámy možu kľudne doplniť....

Je jednoznačné že milé presofistikované dámy súrne potrebujú Polačkin nadhľad...ináč im hrozí že zo všetkých svojich experimentov :scientist: a vedeckých rozborov [ img ]
ešte zošalejú, podobne ako Katarína [ img ] ktorej napokon nepomohol ani atómový reaktor, pretože chyba bola niekde inde (ale o tom v Polačkinom pokračku nabudúce)

No matróna z Parížskeho podsvetia aj tak trvá na svojom: Ak by nebola pohrozila že mladú slečnopani Rescátorovú, (ktorá si , medzi nami vie nasadiť plášť z nenapodobiteľným pôvabom že jej vo svete nieto páru) bude na jej ceste do Marseille sprevádzať, nebola by táto tak rýchlo zdúchla. :potapec: :mrgreen:

Poučenie dňa od markízy Poliakov:

Ženy strávia najmenej trikrát toľko čašu rozmýšľaním o čom muži rozmýšľajú,
než muži strávia samotným rozmýšľaním.


Samozrejme kvóta sa môže priamoúmerne zvýšiť podľa stupňa ich sofistikovanosti. :twisted: :twisted:
jeanne píše:
s Angelikou se k srdcím rozhodně nedopracujeme.
Špeciálny odkaz pre Angeliku: neříkejte studánko... z tebe nebudu pít :mrgreen: :mrgreen:


Nahoru
Profil Citovat
moirra
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život
Napsal: 28 bře 2016, 13:52
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
Dúfajme teda že pod Polačkynym velením sa Angelika aj mladej slečne Rescatorovej
predsa len začne blýskať na lepšie časy.

Uvádzam prvú časť Polačkynej školy zoznamovania sa, ktorá vznikla na motto najnemožnejšieho
výroku ktorý doposiaľ vyšiel z úst mladej pani :mask: Rescatorovej:

Já se neumím seznamovat. :slzici:

Väčšiu hlúposť teda pološialená matróna už dávno nepočula. :disagreement: :lol: :lol:


Nahoru
Profil Citovat
moirra
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život
Napsal: 28 bře 2016, 13:54
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
Polačkyna škola zoznamovania časť 1


- Ach sakra! To zasa bude prúser! Tresla Polačka päsťou po stole.
- Mladá slečna Rescatorova si tu zabudla čuchaciu vonnú soľ! Všetky tri! Dokonca aj tú cestovnú!
Pre istotu si sama trochu pričuchla aby sa ukľudnila. Hneď v zapätí si zapálila cigaru.
- Ľudožrútova loď sa už každú chvíľu môže zjaviť v prístave a ona nemá ani len zrnko do zásoby.
No nič, vezmem jej ju zo sebou keď sa stretnem z Angelikou pri akcii hmla a tma. Tak nazvala svoju plánovanú tajnú výpravu k brehom Seiny kam mal na palube slávnej lode doplávať spolu zo zúrivým kapitánom aj jeden ctený námorník, pomyslenie na čo spôsobovalo u mladej slečny Rescátorovej striedavo mdloby a záchvaty eufórie.
Po zrelej úvahe tresla do stola ešte raz a začala zúrivo brkom škrabať napochytro list. Ihneď vyslala posla k Angelike:

Drahá, zistila ste už aká je hladina vody v rieke? Keď už bude celkom isté kedy veľacteného kapitána Ľudožrúta loď dopláva, musíte súrne zabezpečiť nejaké schopné ubytovanie priamo v prístave. Samozrejme také so skvelým výhľadom na objekt nášho pozorovateľského záujmu.
Dala si záležať na tom aby písala sofistikovane, avšak vydržalo jej to maximálne iba tak do polovice listu. Druhá časť začínala hromžením. Doparoma....ak sa budem snažiť písať tou vašou nezrozumiteľnou hatlapatlanštinou, drahá priateľka, nedopíšem tento list ani do skonania sveta.
Nasledovali tri strany úvah, plánov, návrhov poučení a vysvetlení, na ktorých pisateľka balansovala medzi hromžením a vyjadrovaním dám veľkého sveta.
- Ale zapovedám vás, mladej slečne o našom tajnom pláne zatiaľ ani slovo! Už sa neviem dočkať aké napínavé to bude keď loď vpláva do prístavu a my budeme naživo pritom.
Angelika sa uškrnula.
- Samozrejme že mladej slečne Rescatrorovej nesmie o tom povedať ani len slovko. Keby sa dozvedela čo chystajú omdlela by už teraz. V duchu sa usmiala pri vízii Ľudožrútovej lode kotviacej v prístave. Ak zoženie správne ubytovanie, budú ju mať priamo pred nosom, deň a noc. Niečo sa jej už rysovalo v hlave.

Ten chlap veru vedel ako sa robí kariéra! Kapitán, ktorý vymenil vrieskanie vo väznici na vrieskanie z palubného mostíka SVOJEJ lode, ako to vždy z obľubou dôrazne prízvukoval, sa jedného dňa stretol s tým záhadným maskovaným mužom v zapadlej prístavnej krčme pri Seine a tento od základu zmenil jeho život. Proste sa mu zasa raz roztočila špirálu osudu a on chytil príležitosť za pačesy.
Zúrivý obor mal už tak či tak Chateletu aj smradu Seiny plné zuby. Preto mu ponuka prišla ako na zavolanie. Stal sa napokon kapitánom. Veľkomožný Rescator sa zmodernizoval, a prešiel z pomalej prepravy oslami, mulami, vozmi či koňmi na prepravu vodnú, čiže lodnú. Oficiálne však jeho lode slúžili na prepravu osôb a menších zásob. Nikto netušil aký tovar sa skrýva v podpalubí.


----------------------------------------------------------------------------------------------


Ledva Angelika dočítala list od starej, zaiste skúsenej, avšak nepochybne pološialenej matróny, už jej lokaj ohlasoval očakávanú návštevu:
Je tu mladá pani temne zaodená! Zažartoval si tento na účet prichádzajúcej.
Samozrejme nebolo pochýb o koho ide.
Žiariaca slečna sa nonšalantne zvalila do kresla vedľa svojej priateľky a znalecky švihla okom po dvoch načatých srdiečkových bonboniérach. Natiahla ruku a vložila si jedno do úst.
- Uf! Takmer si odpľula. Nugat! To je otrepaný štandard.
- Ochutnaj tieto. Zagánila na ňu zvodná markíza. Z vonku chrumkavé, zvnútra krásne romanticky ružové a voňavé!
- Preboha čo to je? Vytreštila jej spoločníčka oči.
- Jahodové. Najnovšia sorta. Už sú dokonca populárnejšie ako marcipánové!
Musím povinne zjesť najmenej desať denne. Polačka tvrdí že sa z nich špirála roztáča na najvyššie obrátky. Nechcem riskovať žiadny neúspech. ČO ak by náhodou mala pravdu?
- Haha rozrehotala sa slečna Rescatorová, A máš to aj vedecký podložené? Tá si teda z teba pekne uťahuje.
- No či sa nepovažuje opakované dosiahnutie toho istého výsledku po určitých úkonoch za vedecký dôkaz? Odvrkla Angelika filozoficky.
- A mne sa veru špirála roztočila poriadne. Dokonca som sa pristihla že sa stávam sentimentálna.

Pôvabná čiernovláska opatrne zdvihla obe krabice privoňala k srdiečkam či sa v nich neskrývajú nejaké tajomné, nedovolené substancie, ale nevidela ani nezavoňala na nich nič podozrivého.
Podozrivé však bolo že odkedy ich Angelika povinne do seba cpala na ich poslednom stretnutí s ich pološialenou mentorkou, skutočne sa stávala menej cynická a viacej sentimentálna.
Dokonca dostávala pravidelne záchvaty neovládateľnej paniky keď posol jej nového kandidáta na pozíciu pána dokonalého priniesol za deň menej ako päť listov.

Angelika práve triedila svoju korešpondenciu, a kopa na ktorú hádzala svoju, podľa jej názoru, už nepotrebnú minulosť sa stále zväčšovala.

Obe vznešené dámy sa v rýchlosti začali pretekať v analyzovaní uplynulých dvoch týždňov ale aj vzdialenejšej dôležitej nedávnej minulosti.
- Nemyslím že by som sa posunula dozadu ak by som odplávala tou istou loďou.
- Ale ako chceš potom spoznávať nových ľudí, zažívať nové dobrodružstvá? Uškrnula sa Angelika.
- Nič predsa nevylučujem .....možno pôjdem možno nepôjdem....ale aj tak nemyslím si že by bol krok späť ísť kvôli láske naspäť na rovnakú loď......
Mladé sofistikované slečny sa prechádzali v záhrade Angelikinho mestského paláca a rozoberali, analyzovali, preberali a tabuľkovali všetko čo v poslednom čase zažili.

Mne už z toho analyzovania duní v hlave. Musím sa súrne dozvedieť čo si o tom myslí Polačka! Vzdychla mladá pani Rescatorová.
- Ale veď sme u nej boli nedávno! Pokúsila sa zaprotestovať Angelika.
- Nevadí. Sadaj! Zavelila horúca adeptka na samozvanú kapitánku lode a doslova vsotila svoju spoločníčku do koča.
Dve priateľky sa napokon pohodlne usadili a zo zápalom začali rozoberať ich obľúbené tému: Ako veľmi sa zmenili.
- Darmo sa tomu brániš. Ty už vôbec nie si tá istá ako pred Vianocami Angelika.
- A ty! Celkom si sa zmenila za ten rok či polrok, i keď ty sama máš pocit že sa tu doma pomaly ale iste znovu stávaš tou istou ako pred tvojou cestou, zanechalo to v tebe nezmazateľné stopy. Už nikdy nebudeš rovnaká ako predtým.
- Ha ha, a ty si myslíš že ty budeš?
Mladšia s nich vystrčila vyzývavo bradu.
- Si menej cynická. A konečne už dokážeš byť aspoň trochu sentimentálna.
- No to neviem či sa mám nad tým tešiť alebo nad tým začať plakať.
- A ty si oveľa otvorenejšia a odvážnejšia ako si bola.
Zadívali sa na seba a jednohlasne zvolali: Je to dobré, alebo zlé znamenie?
- Ty si sa ale zmenila viacej!
- Nie to ty si sa zmenila oveľa viac!

Popri hádke o tom ktorá z nich dvoch sa viacej zmenila, a či je to k lepšiemu či horšiemu si obidve mladé slečny ani nevšimli že už stoja pred vchodom do Polačkinej kaviarne a čajovne. Tú si po návrate z Quebecu z Angelikinou pomocou otvorila neďaleko Luxemburského paláca. Dve šikovné ženy, hoci každá z iného cesta, dali hlavy do kopy, a dnes tento podnik bol jednou z najvyhľadávanejších adries v Paríži.
Ale aj v tejto honosnej kaviarni si Polačka neodpustila svoj menší trik: Tajné dvierka viedli do pivničných priestorov, kde sa paralelne nachádzala ďalšia honosná taverna, do ktorej mali prístup iba zasvätení.

- Ale počkaj. Zaprotestovala Angelika keď si všimla že koč zastavil na opačnom konci Paríža, teda inde ako z istotou samozrejmosťou očakávala. Dnes nieje stretnutie v podsvetí? Tam sa totižto cítim uvoľnenejšie a oveľa viac inkognito.
- Nikde nie si inkognito. Uškrnula sa tak trochu zlomyseľne jej priateľka.
- Mám ti azda pripomenúť že svet sa iba tak hmýri Filipovými spolužiakmi a kolegami ? Polačka vravela že aj na dvore zázrakov ich stretla najmenej troch. Stavím sa že keby si sa poriadne pozrela tým ďalekohľadom čo si u teba naposledy zabudol arcibiskup, aj na mesiaci by si nejakého zahliadla. A keď k tomu pripočítame všetkých Carlonových spolužiakov, známych, priateľov a obdivovateľov, inkognito už nikdy nebudeš ani keby si sa zahrabala do myšacej diery.
Angelika na ňu zagánila a nešetrne do nej šťuchla svojim vejárom.
Nevykrúcaj sa z odpovede na moju otázku. Tak teda! Prečo dnes nieje stretnutie v podsvetí, ako zvyčajne?
Mladá čiernovlasá kráska záporne pokrútila hlavou a zatvárila sa záhadne.
- Je to prekvapenie. Polačka chystá premiéru nov0ho druhu jej zábavno-poučných večierkov.
- Ach tak preto si ma silou mocou tlačila do toho kočiara. Mala si to na dnes naplánované! Ale ako to že o tom nič neviem?
- Pretože posledné dni chodíš z hlavou v oblakoch.
- No dovoľ? Nie som predsa ty.
- Viac ako si myslíš.

Keď napokon vstúpili dnu a uvelebili sa na miestach ktoré pre nich ich priateľka rezervovala sa Angelika konečne dozvedela o čo tu vlastne dnes ide.
Dnes je u Polačky špeciálny deň. Vraj bude škola zoznamovania.
- Stavím sa že ju zorganizovala kvôli tebe.
- No len sa tu toľko neprs. Aj tebe sa veru zíde. Veď aj ty sa najradšej schovávaš za tvoju korešpondenciu. Polačka chce dnes predviesť skutočné, reálne zoznamovanie sa. Tvrdí že to ide s každým a za každých okolností.


-------------------------------------------
Kým čakali na ostatných hostí, vrhli sa dve pôvabné dámy znovu do jednej zo svojich nekonečných vášnivých diskusii.
Angelika sa márne snažila prehovoriť pani Rescatorovú aby zostala ešte dva roky v Paríži a dokončila svoje vzdelanie na Sorbone.
- Na čo mi bude vzdelanie a tituly keď mi utečie život.
- Tak je! Žmurkla na ňu Polačka mentorsky dobrosrdečne. Sorbona ti neutečie. Pokiaľ si spomínam stála tu už odjakživa, a bude tu stále aj keby si sa vrátila o desať rokov.
- A stredozemné more jej neutečie tiež! Omýva už brehy Europy a Afriky od nepamäti.
Rozohnila sa pani dokonalá. Ako tam stála opretá rukou o stĺpe pri stole, svaly na chrbte a rukách napnuté a vyrysované, Polačku napadlo niečo kacírske až sa musela ovládnuť aby nevybuchla do smiechu: Ak bude naďalej súťažiť s pánom dokonalým a pokračovať v tom zúrivom tréningu, nepotrvá dlho a bude vyzerať ako Golem. Čo však je vždy lepšie ako sud huspeniny. Dodala v duchu sebakriticky, fľochnúc poočku na svoje kypré vnady, z ktorých najkyprejšie bolo jej rozkysnuté brucho.

- Ach milá Angelika! Niekedy si myslím že ste príliš vzdelaná aby ste bola schopná uvažovať jednoducho. Ako tuto naposledy mladá pani Rescatorová. Keďže bol na mojej bráne otrhnutý zvonec, vrátila sa domov a poslala ku mne posla s oznamom že to u mňa nezvoní. Jednoducho zaklopať ju nenapadlo ani len vo sne.
Tak teda počúvajte. Keď nedáte inak poviem vám to pekne po lopate:
More nieje to čo by našej priateľke mohlo utiecť. Ale jej mladosť. Ak nezrealizuje svoje cestovateľské plány teraz, možno ich už bude výhradne iba snívať až do konca života....Nieje je veru príjemné hrkotať staré kosti po cestách a necestách, o tom som sa už mohla presvedčiť na vlastnej koži. A okrem toho, kto by vzal na loď obstarožného plavčíka?
Ale na Sorbone môže ešte študovať aj keď už bude mať celkom šedivú hlavu. Sedieť na stoličke a študovať až kým z toho nebude mať na riti...
Pardón .....opravila sa ihneď energická matróna ktorá sa zúfalo sama seba snažila naučiť slušnému vyjadrovaniu, ale zatiaľ ešte veľmi neuspela.....
- Na jej najvzácnejšom pozadí obrovské otlaky.
Matróna sa neviazane rozrehotala a nonšalantne si zapálila ďalšiu cigáru.
V jej veku by mala mať otlaky na iných miestach.
Nikto sa radšej nespytoval o aké miesta sa v jej úvahách konkrétne jedná.
- To hádam nemyslela na nohách? Šepkala pobavená čiernovláska Angelike do ucha.
- No ja osobne by som to interpretovala trochu inak. Odpovedala táto.
- Si nepolepšiteľná. Rozosmiala sa kráska v čiernom.

Slečna Rescatorova napokon vyrukovala so svojou životne dôležitou dilémou:
- Nemyslím že by som sa posunula dozadu ak by som odplávala tou istou loďou. Čo si o tom myslíte vy drahá markíza von Polack?
Nadšene ju titulovali titulom ktorý jej medzičasom za mimoriadne zásluhy udelil kráľ. Za mešec zlata sa dokonca nečakane objavili nepopierateľné dôkazy o jej poľskom šľachtickom pôvode. Samozrejme že v tomto mala tak trochu prsty aj slečna Cléo d'Hourredanne, ktorá viedla živú korešpondenciu s manželkou poľského kráľa.
- Jedine že by tá loď plávala na spiatočný pohon. Zarehotala sa Polačka. Život plynie vždy iba jedným smerom, miláčik. Všetko sa vyvíja, a nič sa nikdy neopakuje tak ako to bolo predtým. Ak dúfaš v to, tak radšej na tú loď ani nechoď.
Má to svoje výhody aj nevýhody. Nevýhoda je napríklad že už nikdy nebudeme mladnúť. A táto istota je zároveň aj vedeckým dôkazom toho že čas plynie iba jedným smerom.
Z tieňa miestnosti sa vynorili dve postavy ktoré sa k nim pridali.
Jedna z nich bola malá a vyziabnutá a myšaco šedivý plášť jej zakrýval myšaco šedivé šaty ešte vypláchanejšej farby, ako tej čo mal jej kabát, ak to vôbec bolo možné. Z pod kapucne trčali pramienky vlasov a nejasne sa dali rozoznať malé oči pod hrubými sklami okuliarov.
- Čas neexistuje. Je to všetko iba ilúzia. Ozval sa tichý avšak rozhodnný hlas. Vypočítala som to.
- Ja ti to pripomeniem keď mi budeš na budúce tvrdiť že je ČAS ísť spať!
Zahriakla príšelkyňu stroho pani domu a znovu sa otočila k svojej chránenkyni:
- Nepočúvaj ju, je to s ňou na zúfanie. Aj po troch sedeniach v atómovom reaktore má ešte vyžarovanie ako čierna diera. Každého pohltí svojou negativitou. Ale ja ju ešte dám do laty.

- Najradšej by som tu nebola. Ozval sa znovu ten priškrtený hlások.
- Netrep zasa. Polačka jej doslova narazila masku na tvár, nešetrne ju schmatla pod pazuchu a ťahala za nimi k stolu kde ju nasilu usadila.
Druhá, veľmi vysoká postava celá zahalená v čiernom plášti z kvalitnej, akiste veľmi drahej látky, patrila bezpochyby mužovi. Na tvári mal koženú masku.
- Tvárte sa že ma nepoznáte. Zasipel na Angeliku.
V pätách mu išiel akýsi mladík v uniforme.
- Filip! Čo tu preboha robíte? Treštila markíza du Plessis-Beliere svoje oči.
- Myslíte si že iba vy sa môžete pohybovať v určitých kruhoch?
- A okrem toho, odcválal som od armády aby som vám oznámil nieo veľmi dôležité:
Dramaticky sa odmlčal.
- Nenávidím vás! A to z celého srdca.
Zasipel jej do ucha tak že to nemohol prepočuť nikto z celej spoločnosti aby sa vzápätí na ňu milo usmial.
- Filip, vaše vyznania lásky sú vskutku veľmi originálne. Som rada že aspoň do niečoho dokážete ísť celým srdcom.
Potľapkala ho Polačka po chrbte až mu skoro vyrazila dych.
- Pch,čo to tu trepete. Vždy som vedel že mojej žene bulikáte do hlavy iba samé nezmysly. Preto som aj dnes večer prišiel, aby som to počul na vlastné uši. A priniesol som si aj svedka.
Ulázal na muža vedľa neho.
- Také hlúposti! Akým srdcom? City sú prejav slabosti. Nič pre mňa neznamenajú.
Uškrnul sa pohrdlivo.
Korpulentná domáca pani ho znovu tľapla celou silou po chrbte:
- Aj keď viem že mi to ťažko uveríte, nenávisť je tiež cit, úbohé dieťa! Nemali by ste všetko tak prežívať. Čo vám tak ubližuje?
- V prvom rade že vždy zamestná tých najneschopnejších kuchárov v celom kráľovstve. Ten posledný mi ani len mäso nerozmrazí po tom čo konečne navaril a prestrel na stôl!
- Keď sa chcem poriadne najesť, musím odcválať rodičom na statok do Plessis. To ma vyčerpáva. A pretože doma neustále hladujem mám takmer bez prestania zlú náladu.
Dodal z tragickým výrazom v tvári.
- Prečo si jednoducho nezamestnáte kuchára sám?.
- No dovoľte! Vybuchol mladý muž.
To by predsa bolo pod moju úroveň. Starať sa o kuchyňu je predsa ženská práca. Ale moja Angelika sa samozrejme vo všetkom chce správať ako muž.
- Ak svojej žene nedôverujete, tak nechajte nech to všetko zariadi niektorá z vašich mileniek
- Pch. Mávol tento pohrdlivo rukou.
- Tie sú ešte neschopnejšie ako táto tu. A táto tu je už najpríšernejšia zo všetkých! Neustále vyvíja nejaké aktivity, s ktorých som ja sám unavený už iba len ich sledovaním.
- Tak prečo ste si ju bral?
- Oklamala ma , podviedla ma! Keď som si ju bral tvárila sa že je jemná krehulka.
- Keď som spoznal jej pravú tvár, už bolo neskoro. Zakvílil zúfalo.
- Vo všetkom chce byť silou mocou úpešná. Je to choroba. Robí si ilúzie. Štastie a láska neexistujú. Takhle to vidím já.
- Šťastie a láska neexistujú vo vašom univerze, lebo sa ich tam zásadne bojíte vpustiť, úbohý markíz. Takto to vidím ja.
Odpovedal mu Polačka a potom sa otočila k mužovi pri ňom:
- Varujem vás Carlon, ak nám zasa začnete rozprávať tu príhodu ako ste kráľa zachránil pred gepardom, dám vás namieste zožrať mojim dvom buldogom.
- Ja s mojou manželkou to riešime úplne inak....vďaka mojim vychýreným schopnostiach žijeme celý čas takmer v rozprávkovej harmónii .......
Slečna Rescatorová si naštastie včas všimla že Angelika je na pokraji mdlôb, keď zbadala s kým sem jej nehodný manžel prišiel, a duchaprítomne ihneď vyhrabala cestovnú vonnú soľ z kabelky.
- Ja som vedela že keď sa títo dvaja zoznámia, bude to môj koniec. Zakvílila pôvabná legendárna markíza.
Polačkyni buldoci s ktorých každý jeden takmer dosiahol veľkosti mladého teľaťa sa priblížili nebezpečne blízko k stoličke na ktorej barón Prášil sedel a tento teda pre istotu na chvíľu sklapol.
Iba Filipové oči sa zúrivo zaleskli a začal sa pohrávať s dýkou na opasku.
Energická matróna sa nad neho sklonila šepkajúc mu do ucha:
- Toto nie sú vlci. Sú dobre vycvičení. Na to nemyslite ani len vo sne markíz du Plessis-Beliere. Inak tu bude v budúcnosti visieť obraz na ktorom vás moji maznáčikovia držia v zuboch.
Keď zelenooká markíza videla ako ich staršia priateľka dala oboch do laty, hneď a jej vrátila dobrá nálada.

Kým čakali na svoju prvú lekciu Polačkynej školy zoznamovania, objednali si džbán vína. Ako prvej červený omamný mok rozviazal jazyk tej najmladšej.
Dnes veľmi usmievavá slečna Rescátorová sa zasnívane zadívala do diaľky.
- Mám neskonalú chuť experimentovat s osudem, poznávať nové a milovat je vždycky dopredu.
- Osud zo skúmavky? Zasmial sa pán Rescátor svojim charizmatickým chraplákom. No mňa môj experiment s mojim osudom v paralelnom univerze, kde som si experimentálne vzal za ženu Katarínu Savojskú-Duranskú vyšiel dosť draho.
- No ale veď ste sa napokon rozviedol a ona odišla.
- Čo nemáte oči v hlave? Vari ste si nevšimli že ma prenasleduje až sem? Podarilo sa jej vynájsť klonovanie. Je všade, vo všetkých univerzách. Už sa jej nikdy nezbavím. Moja úbohá Angelika. Teraz už viete prečo neustále unikám...prečo sa neozývam..prečo sa s vami nemám čas stretávať...
musím prchat..bojovat jsem jenom psanec...
- Rescator zúfalým pohybom odhodil koženú masku z jemnej kože i šatku ktorú mal na hlave a nasadil si turban a potapáčské brýle.
- Myslím že takto budem oveľa viac inkognito. Usmial sa na najmladšiu dámu v spoločnosti.
Ach bože...tento tu !..tento tu..! veď to je Hossein! Zavrávorala mladá čiernovláska a upadla do mdlôb, rovno Angelike na kolená.
- Pán de Peyrac, nemyslite si že ma odradíte keď sa tu budete zámerne zosmiešňovať..... Zvolala Katarína.
- Nevidela ste ten film čo o mne natočili v 20 storočí? Ženy ma v ňom milovali. Odvetil tento hrdo a pošúchal si malú jazvičku na tvári.
Katarína ho nepočúvala a neustále si húdla svoje.
- Ja som vaša skutočná manželka.... A nie táto tu!
Trasúcim sa ukazováčikom skoro prepichla mladú pani Du Plessis-Belliere.
Ale vy ma neceníte. Pokaldáte ma za škaredú. Pohŕdate mnou.
- Dobre teda. Vyhrala ste. Priniesla ste mi tu konskú masť?
Filip sa víťazoslávne zadíval na svoju manželku: Vidíš, nevravel som ti ako to dopadne když se darují srdce?

Obidve mladé slečny sa zobudili celé spotené.
- Uf, povedala mladá slečna Rescatorova. Mala som príšerný sen. Bol tam Rescator a odrazu sa premenil na moju najhoršiu nočnú múru.
- Mne sa snívalo niečo podobné. A prišiel aj Filip s tým šialeným dedkom Carlonom.
Myslíš že nám Polačka dala niečo do tých čokoládových srdiečok?
- Nemyslím. Nie je predsa žiadna travička alebo niečo také. Spomínaš si ako sa minule vysmievala ženám ktoré si myslia že si môžu zabezpečiť šťastnú budúcnosť nejakým elixírom lásky?
- Máš pravdu. Skôr sme iba vypili priveľa toho úžasného fialkového likéru.
Obidve sa rozosmiali.

Poďme sa rýchlo upraviť. Už o hodinu predsa začína Polačkina škola zoznamovania!

---------------------------------------------------------------------------

Koniec prvej časti. :potapec: :potapec:

Pokračko: „Začiatok konca alebo koniec začiatku pod Polačkinym velením.“ Už onedlho. :agree: :twisted: :twisted:


Nahoru
Profil Citovat
mimi
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život
Napsal: 28 bře 2016, 14:45
Královská rodina
Offline
 
Příspěvky: 2148
Registrován: 19 čer 2014, 20:21
Kontaktovat uživatele: SZ
 
Jeanne, dodatečně chválím další část o Angelice a slečně Rescatorové. Svěží, nápadité vtipné. :ok: :agree:

Moirro, právě jsem se chystala na svou jarní romantiku a objevila Polačkinu školu seznamování.

Krásně jsi tam zapojila ten sen. A to jak mladá černovláska uviděla, že je to Hossein a omdlela. :applaus: :slzici:

- Rescator zúfalým pohybom odhodil koženú masku z jemnej kože i šatku ktorú mal na hlave a nasadil si turban a potapáčské brýle. :slzici: :lol:

Už se těším, čím nás překvapíš příště. :writer:


Nahoru
Profil Citovat
moirra
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život
Napsal: 28 bře 2016, 16:38
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
mimi píše:
Moirro, právě jsem se chystala na svou jarní romantiku a objevila Polačkinu školu seznamování.

Krásně jsi tam zapojila ten sen. A to jak mladá černovláska uviděla, že je to Hossein a omdlela. :applaus: :slzici:

Už se těším, čím nás překvapíš příště. :writer:
Díky Mimi. Polačka nám istotne pripraví šialené chvíle predvádzaním neviazeného zoznamovania sa v praxi. ;) :twisted:


Nahoru
Profil Citovat
moirra
Předmět příspěvku: Re: Těžký okouzlující život
Napsal: 28 bře 2016, 16:42
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
jeanne píše:
To je ale nekonečně komplexní pokračování se sentimentálními i komickými momenty, co člověku vhánějí kobinaci slz smíchu a dojetí do očí. Uff, až se sama ztrácím v tolika dobře známých souvislostech a postavách...
Velké poděkování za Polaččin nadhled, který Angelice i slečně Rescatorové pomáhá přežít jejich život. :D
Nakonec z toho bude pomezí teleportačních fikcí... Pěkně propojené části!
Som rad že ťa polačka pobavila Jeanne. Dovolujem si upozorniť že za to strácanie sa
"v tolika dobře známých souvislostech a postavách" može ako vždy zasa iba a iba samotná Angelika,
ktorá vždy všetko tak pekelne zamotá až sa v tom potom sama stráca. :lol: :lol:

Tentokrát to bol iba snová teleportácia, uvidíme ako Polačkina zoznamka dopadne v skutočnosti. :potapec: :potapec:


Nahoru
Profil Citovat
moirra
Předmět příspěvku: Polačkyna škola lásky
Napsal: 13 říj 2017, 11:42
Moderátor
Uživatelský avatar
Offline
 
Příspěvky: 6881
Registrován: 09 lis 2008, 00:00
Bydliště: Wien
Kontaktovat uživatele: SZ
 
Polačkyna škola lásky :la-polak-fun: + :trubadur:

- presunula som prvú fikciu - pretože sa práve dopiluváva pokračovanie ;)


Nahoru
Profil Citovat
Zobrazit: Seřadit podle: Směr:
Odpovědět   Stránka 1 z 1  [ 16 příspěvků ]
Zpět na „Čtenářské sny: diskuse“
Přejít na:

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 9 hostů
cron