Veľmi sa mi to páčilo, najmä ten rozhovor Peyraca s kráľom. Tak som si to predstavovala, že by to mohlo byť takto ideálne. A perfektne si našla využitie Peyracových vedomostí pre kráľovstvo. Veľmi dobrééé.
Okrem tých dátumov, čo som spomínala pri Troch návštevách, k tomu niet čo dodať. Možno ešte tie opisy miest vložiť do nejakých očí a nielen ich opisovať nezávislé. Aby to bolo súčasťou deja. A ešte – oslovenie „moja žena“ od Peyraca znie tak divné. Ja by som to nahradila Angelikou. Veď každý vie, o kom je reč...
Inak, keď som si to prečítala, som si uvedomila, že takto by to aj mohlo skončiť, že Peyrac s Angelikou zostanú vo Francúzsku. Ak je kráľ "zrelý", už sa ho nemusia báť.