K mestskému ostrovu Ille de Cité patrí neodmysliteľne Justičný Palác - bývalý palác francúzskych kráľov, kým sa nepresťahovali do opevneného Louvre.
Milé dámy, malá spomienka na našu návštevu v justičnom paláci:
Ono sa to prestavovalo až oveľa neskoršie ak ov Angelikynej dobe - čiže dvor bol spojený a od schodov justičného paláca sa dalo prejsť rovno k Sainte Chapelle. Keď sme tam boli my minulý rok, už sa samozrejme od Sainte Chapelle nedalo prejsť rovno cez dvor do dvora justičného paláca - iba ak cez budovu, ale očividne tade nepúšťajú, ako sme zistili.
Tá zlata mreža tam samozrejme vtedy ešte nebola. Že to je teraz oddelené tou budovou je najlepšie vidno tuto - v porovnaní s dobovou rytinou dolu nižšie, orientujte sa podľa tej veľkej budovy zo schodiskom - to je hlavný vchod do justičného paláca do nádvoria:
Palais de la Cité, sídlo Parížskeho parlamentu. (a tým pádom najvyššieho súdu) Tí obývali budovy severne od Sainte-Chapelle a Cour du Mai (pravá polovica rytiny). Lept od Israëla Silvestra okolo roku 1650, podľa Jeana Boisseaua.
Toto je najsuprovejší obraz. Myslím že tu je vidno jasne, že ten dvor bol v časoch Angeliky spojený.
https://de.wikipedia.org/wiki/Parlement ... n_1850.jpg
človek si na tom najväčšom rozlíšení vychutná každý detail - najlepšie si rozkliknúť to najväčšie na veľkej obrazovke a poriadne si to vychutnať.
https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... n_1850.jpg
pridávam úryvok od pani AG v ktorý chýba dokonca aj v integrale ale ja v Nemeckej knihe - popis nádvoria a obchodov na ňom (viď príloha)
Ale aké nudné a pochmúrne bolo všetko ostatné v tejto štvrti! Angélique sa s hrôzou pozerala na mohutné veže, ktorých prilby s hrdzavými veternými lopatkami sa temne vynímali na zamračenej oblohe. Na úpätí hradieb sa ako kolónia mušlí na útesoch držali stánky zmenárnikov, pisárov, obchodníkov s papierom a brkom.
Palác susedil s Pont-Neuf a bol s ním spojený trojuholníkom vysokých budov z červených tehál, ktoré lemovali námestie Dauphine. Henrich IV. ich dal postaviť pre zámožných žiadateľov a úradníkov.
Celý komplex bol nielen pevnosťou súdnictva, ale aj chrámom predajcov kníh a noviniek. Z paláca a jeho tajných tlačiarní vyšlo mnoho pamfletov, mnoho posmešných piesní, ktoré Parížania kričali do uší kráľovi a jeho princom. V galérii paláca sa predávali sofistikované knihy, výkvet francúzskeho ducha. Na Pont-Neuf zasa ničomnosť a urážka.
Do paláca prichádzali pekní páni, nazývaní "ľalie", a krásne dámy, "preciózky". Jemnými krokmi prechádzali slávnou galériou, kde sa výkriky predavačov čipiek a vejárov miešali s hlukom kancelárov a rozhovormi advokátov.
Keď Angélique a jej spoločník prešli cez veľké nádvorie a vystúpili po dlhých schodoch, pristúpil k nim úradník, v ktorom Angélique zmätene spoznala advokáta Desgraya.
Geniálny chaos na nádvorí Justičáku v roku 1715 keď zomrel Ľudovít XIV - aj tu vidno že dvory boli spojené
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... in_003.jpg
A tu máme nádvorie s jeho krámikami alais obchodíkmi prilepenými na budovy ako to bolo v časoch Angeliky a ako to výstižne opísala pani Anne Golon. Ak na to dva krát kliknete sa vám to poriadne zväčší a môžete si pozrieť každý detail.
https://angelique.cz/phpBB321/download/ ... &mode=view
O tých pánoch a dámach čo ich pani AG opisuje v úryvku si možete vlastný úsudok spraviť tuto, Na nádvorí paláca sa predávali goliere, rukavičky a vejáre. Boli tam aj obchody s knihami, a všakovaké iné, opísané v integrále.